Súľovské skaly jedinečné skalné mesto Slovenska - PENZION - HORSKÝ HOTEL EVA MÁRIA

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Súľovské skaly jedinečné skalné mesto Slovenska

VOĽNÝ ČAS

Náučný chodník Súľovské skaly

Oblasť: Súľovské vrchy
Obtiažnosť: stredne náročná
Najvyššie dosiahnuté miesto: Súľovský hrad - 652,4 m. n. m.
Dĺžka trasy: 5 km
Čas pochodu: 2 hod
Turistická značka: červená, zelená
Doprava do východzieho miesta:
1. vlakom z Považskej Bystrice do Predmiera, pokračujeme autobusom do Súľova
2. autobusom z Považskej Bystrice do Predmiera alebo Bytče, odtiaľ autobusom do Súľova;
3. peši z Považskej Bystrice cez Vrchteplú po zelenej značke do Súľova

Trasa náučného chodníka vedie centrálnou časťou Súľovských skál. Po celej ceste môžeme pozorovať treťohorné zlepence, z ktorých je budované celé územie.

Chodník sa začína v Tiesňavách pri ústrednej turistickej orientácii úvodným panelom. Spoločne s červeno-značeným chodníkom mierne stúpa ponad obec Súľov až na lúku pri Kamennom hríbe, zvanom tiež Smrček. Zaujímaný zlepencový útvar sa nachádza vľavo vo svahu tesne nad chodníkom. V pozadí na hrebeni môžeme pozorovať celý rad ďalších vežičiek vymodelovaných v mäkkom zlepenci vplyvom poveternostných podmienok. Zastávka náučného chodníka upozorňuje na charakteristické útvary Sovu a Sovičku.

Od smerovníka pokračujeme ďalej až na lúku pod Súľovským hradom. Vpravo dolu je výdatný prameň pitnej vody. Tu opustíme červeno-značený chodník a ostro zahnúc vľavo, začneme stúpať podľa zelených značiek na Súľovský hrad. Spočiatku mierne stúpajúci chodník prechádza postupne do žľabu, ktorý prekonávame zabezpečenými serpentínami. Pri výstupe až na vrchol hradu treba dbať na zvýšenú opatrnosť a obmedzený počet osôb (najviac päť).

Hrad pochádza z XV. storočia. Jeho funkciou bolo hlavne stráženie a pozorovanie ciest. V roku 1550 ho zničil požiar a od roku 1763, kedy ho poškodilo zemetrasenie, je v ruinách. Aj vo zvyškoch múrov však môžeme obdivovať zručnosť stredovekých staviteľov, ktorí murivom dômyselne pospájali prírodnú skalu.

Z vrcholu hradu je krásny rozhľad. Na severe dominuje hlavný hrebeň Javorníkov, na západe pozorujeme Maníny, za nimi na obzore Vršatec. Na juhu sa vypínajú Strážov, Kľak, Žibrid, Martinské hole. Tesne v okolí vidíme celý veniec Súľovských skál.

Po miernom zostupe z hradu odbočíme ku Gotickej bráne, jednému z najkrajších útvarov v Súľovských skalách. Od nej už len lesom zbehneme späť na východzie miesto do Tiesňav, kde náučný chodník končí.

V Súľovských vrchoch je možné absolvovať ešte jednu z najkrajších a najnavštevovanejších trás, ktorá nás zavedie k trom zaujímavým prírodným výtvorom tejto oblasti. Dĺžka trasy je 10 km, ktoré prejdeme za 3,5 hod. Exkurziu začneme v Tiesňavách, pri ústrednej orientácii, tam, kde je aj začiatok náučného chodníka.

Až po lúku pri skalnom hríbe je trasa nášho putovania zhodná s náučným chodníkom. Tu však odbočíme doprava a podľa žltých značiek pokračujeme po vrstevnici až k mohutnému amfiteátru, ktorý tvoria zlepencové veže Roháča. Na lúke pri orientačnom stĺpe odbočíme po významových značkách vpravo a cez les exponovane po schodíkoch, rebríkoch sčasti zabezpečených reťazami, vystúpime do jaskyne Šarkania diera.

Nepravá jaskyňa vznikla mechanickým rozpadom zlepenca v puklinách a je známa vzácnymi archeologickými nálezmi paleontologickými i kultúrnymi z mladšej doby kamennej. Nálezy sú uchované v Považskom múzeu v Budatíne.

Po prehliadke jaskyne sa vrátime späť na lúku a začneme vystupovať bukovým lesom, neskôr malou skalnou rozsadlinou zabezpečenou dvoma rebríkmi, k Obrovskej bráne. Posledné metre pomerne prudkým terénom sú vedené serpentínami, v čase dažďov je však výstup aj tak pomerne náročný.

Obrovská brána v Slopoch vznikla rozšírením pukliny v zlepencoch. Je 8 metrov vysoká a na návštevníka pôsobí skutočne mohutným dojmom. Od brány je to už len niekoľko minút na vrchol našej trasy – Roháč – Čiakov. Západný, nižší vrchol Roháča je bez výhľadu, ale ani hlavný vrchol, ležiaci kúsok ďalej po žltej značke nám neposkytne žiadne rozhľady. Preto po odpočinku sa môžeme hneď vydať na ďalšiu cestu.

Stále vo vysokom bukovom lese klesáme tentoraz po zelenoznačenom chodníku, na jednom mieste trochu prudšie. Dolina sa postupne zužuje, až sa dostaneme ku skalnej úžľabine. Chvíľu sledujeme tok potoka, neskôr, keď by už prechod bol sťažený, odbočíme vľavo a vo veľkom oblúku strmo zbehneme pod vodopád. Okolo mohutnej skaly sa vrátime pár metrov, aby sme sa mohli pokochať 15 m vysokým, dvakrát zalomeným vodopádom. Po reťaziach môžeme vystúpiť aj na jeho vrchol, treba však zvýšenú opatrnosť.

Od vodopádu zbehneme dolu dolinou do Hlbokého nad Váhom, kde túto veľmi peknú trasu ukončíme.


Poznámka: Materiály poskytla Turistická informačná kancelária Považská Bystrica.
  
 

 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky